Čas splodil zlo

Autor: Tomáš Peterčák | 1.5.2016 o 21:30 | (upravené 7.6.2016 o 23:50) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

Čas splodil zlo

Moc zrodila čas, vek ktorý modrú planétu stvoril

z tresku život sveta, zázrakom sa zrodil.

A luna na oblohe, nočnou tvárou zeme sa stala

keď v jej blízkosti, rytmom dňa sa zohrala.

 

Roky búrok so silou mocných vĺn, bijúc brehy krajín

keď v moriach, piesňami hrali

tvorili sa lesmi bujné kotliny i vysoké skalnaté brali.

Stvorili sa tak, neznáme dávne príbehy dejín.

 

Podoba sveta, stvorená mocnou prírodou

v koľajach života, mŕtvych predkov

splodili sa podoby, dnes žijúcich potomkov

prekvitaná v dávnych časoch slobodou.

Ďaleké končiny, životom tak obdarené

od pradávnych ér, pestrosťou zdobené.

 

A vták v spomienkach času, nad krajinou letí

videl ďaleké, šíre svety.

Čistotu zemí, slaných vôd morí cítil.

Čerstvý vzduch v pľúcach sa mu sýtil.

 

Včielka krídelkami, šírej krajine čelila

v pestrom kvete, voňavý peľ bliznou zachytila.

Nasýtená nektárom, tancuje domov tanec

rojom sa vracia do úľa, pracovitý vyslanec.

 

V slaných vodách i jazerách, životom brehy sa hemžili

ďaleko od zemí, životy svojimi zákonmi sa riadili.

Zákony prírody v každej ríši daná

chamtivosťou ľudskej mysle, ešte nezodraná.

 

Dávnu podobu ľudu, čas z morí však zrodil.

Nám ľudom, vek sa tak naklonil.

A tak sa stalo, že človek prírodu si postupne podmanil

činmi na zánik, svojím bytím odsúdil.

 

V ranných vekoch našich

trúfli sme si tiež, na súperov zdatnejších.

No s prírodou ruka v ruke, žiť sa nebáli

aby do úst, vložiť skromne sme čo mali.

 

Človek rokmi v prírode nepokojne sa zmetal

rozum nám, nápadmi tak rozkvital.

Žeravý plameň v ľudských rukách nájdený

nástroje i príbytok pokojný kamenný.

 

A divý kôň, bujným sadom tryskom beží

ranná rosa, čierne kopyta mu vlaží.

V rannej zore, srsť slnko lúčom mu blaží.

Pri západe slnka, na zelenej lúke so stádom si poleží.

Sersám prehodiť cez krk, úbohému tvorovi.

Pribiť na nohy, železné podkovy.

 

Dávne to slobodné horúce srdcia, vznešenej to zveri.

 

Tmavá krv, cícerkom jarok si hĺbi v pôde mäkkej.

Znoj sa tvorí víťazovi, pod trblietavou helmou, od námahy toľkej.

Zhynul domobranec, pod ostrím meča cudzincovho.

Na jeho pôde teraz stojí, vlajka súperovho.

 

Krvavé doby nastali.

Vládcovia bičom, slobodné životy tak trestali.

Krvou zmáčaná, všetka pôda kútov zeme

v každom nevraživosť k druhému roky drieme.

 

Vojny i dnes netíchnu a mestá ďalej, tehlami do šírky kvitnú.

Pozor na tú číru vodu v parku, kedysi pitnú.

Hustý dym, kyslík v pľúcach nahrádza

ľudská práca, život zo sveta vyhládza.

Hynú zveri, hynú i stromy

zavinili sme činmi, dnešné svetom šíriace sa pohromy.

 

Radostný život, do ťažkých sieti chytený.

Človek sa pýši v srsti, teraz oblečený.

Slobodná noha, uviazla dnes v pasci.

Nemá ryba, chytená na zradnom, rybárovom vlasci.

Budovali sme náš svet, na prírodu však zabudli.

Pestrý život k úbytku, chamtivosťou doviedli.

 

Mráz k spánku telá, navždy chladným snehom prikrýva.

Čierny oblak slnko, nad zemou zakrýva.

Inde páľava ostrých lúčov, telá zveri sužuje.

Mocné vlny morí, časti zemí odplavuje.

Bleskom zúrivým, nie len obloha často čelí.

Bujné vetrisko zakaždým, mestám príučku udelí.

V horúcich končinách, sneh piesky na čas zahalí.

Páľavy lúč, zaľadnené vrcholky poodhalí.

 

Chamtivosťou zem, mocnou silou vŕtaná.

Pod prázdnymi jamami, teraz popraskaná.

Otriasa sa tak krajina, hrozivou silou

tvár miesta, stáva sa pod plošinou hnilou.

 

A zo stromu padá, jabĺčko sýtočervené

farbou, chuťou, podlou rukou pozmenené.

Zver v bolestiach sa kŕči, klietkach tlačí.

Upravené mäso, viacerým tak postačí.

 

Kedysi rozum využitý, chcel všetkým pomôcť.

Chorobu výskumom, nejako premôcť.

Dnes chorobami, strach sa v ľuďoch oprávnene zvíja.

 Veľmoc sveta, zdravie aj nám dobíja.

 

Životy ľudí i zverí ovláda dnes, mocná korporácia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?