Čas splodil zlo

Autor: Tomáš Peterčák | 1.5.2016 o 21:30 | (upravené 1.2.2017 o 16:30) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  78x

Čas splodil zlo

Moc zrodila čas, vek ktorý modrú planétu stvoril.

Z tresku život sveta, zázrakom sa zrodil.

A luna na oblohe, nočnou tvárou zeme sa stala,

keď v jej blízkosti, rytmom dňa sa zohrala.

 

Roky búrok so silou mocných vĺn, bijúc brehy krajín,

keď v moriach piesňami hrali,

tvorili sa lesmi bujné kotliny i vysoké skalnaté brali.

Stvorili sa tak, neznáme dávne príbehy dejín.

 

Podoba sveta, stvorená mocnou prírodou

v koľajach života mŕtvych predkov,

splodili sa podoby, dnes žijúcich potomkov,

prekvitaná v dávnych časoch slobodou.

Ďaleké končiny životom tak obdarené,

od pradávnych ér, pestrosťou zdobené.

 

A vták v spomienkach času, nad krajinou letí,

videl ďaleké, šíre svety.

Čistotu zemí, slaných vôd morí cítil.

Čerstvý vzduch v pľúcach sa mu sýtil.

 

Včielka krídelkami, šírej krajine čelila

v pestrom kvete, voňavý peľ bliznou zachytila.

Nasýtená nektárom, tancuje domov tanec,

rojom sa vracia do úľa, pracovitý vyslanec.

 

V slaných vodách i jazerách, životom brehy sa hemžili.

Ďaleko od zemí, životy svojimi zákonmi sa riadili.

Zákony prírody v každej ríši daná,

chamtivosťou ľudskej mysle, ešte nezodraná.

 

Dávnu podobu ľudu, čas z morí však zrodil.

Nám ľudom, vek sa tak naklonil.

A tak sa stalo, že človek prírodu si postupne podmanil,

činmi na zánik, svojím bytím odsúdil.

 

V ranných vekoch našich,

trúfli sme si tiež, na súperov zdatnejších.

No s prírodou ruka v ruke žiť sa nebáli,

aby do úst, vložiť skromne sme čo mali.

 

Človek rokmi v prírode nepokojne sa zmetal,

rozum nám nápadmi tak rozkvital.

Žeravý plameň v ľudských rukách nájdený,

nástroje i príbytok pokojný kamenný.

 

A divý kôň, bujným sadom tryskom beží,

ranná rosa, čierne kopyta mu vlaží.

V rannej zore, srsť slnko lúčom mu blaží.

Pri západe slnka, na zelenej lúke so stádom si poleží.

Sersám prehodiť cez krk, úbohému tvorovi.

Pribiť na nohy, železné podkovy.

 

Dávne to slobodné horúce srdcia, vznešenej to zveri.

 

Tmavá krv, cícerkom jarok si hĺbi v pôde mäkkej.

Znoj sa tvorí víťazovi, pod trblietavou helmou, od námahy toľkej.

Zhynul domobranec, pod ostrím meča cudzincovho.

Na jeho pôde teraz stojí, vlajka súperovho.

 

Krvavé doby nastali.

Vládcovia bičom, slobodné životy tak trestali.

Krvou zmáčaná, všetka pôda kútov zeme

v každom nevraživosť k druhému roky drieme.

 

Vojny i dnes netíchnu a mestá ďalej, tehlami do šírky kvitnú.

Pozor na tú číru vodu v parku kedysi pitnú.

Hustý dym, kyslík v pľúcach nahrádza,

ľudská práca, život zo sveta vyhládza.

Hynú zveri, hynú i stromy.

Zavinili sme činmi, dnešné svetom šíriace sa pohromy.

 

Radostný život, do ťažkých sieti chytený.

Človek sa pýši v srsti teraz oblečený.

Slobodná noha, uviazla dnes v pasci.

Nemá ryba, chytená na zradnom, rybárovom vlasci.

Budovali sme náš svet, na prírodu však zabudli.

Pestrý život k úbytku chamtivosťou doviedli.

 

Mráz k spánku telá navždy chladným snehom prikrýva.

Čierny oblak slnko nad zemou zakrýva.

Inde páľava ostrých lúčov, telá zveri sužuje.

Mocné vlny morí, časti zemí odplavuje.

Bleskom zúrivým nie len obloha často čelí.

Bujné vetrisko, zakaždým mestám príučku udelí.

V horúcich končinách, sneh piesky na čas zahalí.

Páľavy lúč, zaľadnené vrcholky poodhalí.

 

Chamtivosťou zem mocnou silou vŕtaná.

Pod prázdnymi jamami, teraz popraskaná.

Otriasa sa tak krajina hrozivou silou,

tvár miesta, stáva sa pod plošinou hnilou.

 

A zo stromu padá jabĺčko sýtočervené,

farbou, chuťou, podlou rukou pozmenené.

Zver v bolestiach sa kŕči, klietkach tlačí.

Upravené mäso, viacerým tak postačí.

 

Kedysi rozum využitý, chcel všetkým pomôcť.

Chorobu výskumom nejako premôcť.

Dnes chorobami, strach sa v ľuďoch oprávnene zvíja.

 Veľmoc sveta, zdravie aj nám dobíja.

 

Životy ľudí i zverí ovláda dnes, mocná korporácia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Valach: Ak Petrovi niekto nepomáha a potom ho prešprintuje, divák to vidí

Dva roky za sebou priviedol Ján Valach ako tréner mužskej reprezentácie Petra Sagana k titulu majstra sveta.

DOMOV

Na smrti trojročného chlapca má podiel nemocnica, zle ho liečila

Úrad zistil, že nitrianska nemocnica v liečbe chlapca pochybila.


Už ste čítali?